Bruno Ferrero: Niekedy stačí jeden slnečný lúč

Tajomstvo šťastia

Jeden mladík sa pýtal najmúdrejšieho človeka zo všetkých ľudí na tajomstvo šťastia. Mudrc mu povedal, aby prešiel po paláci a a by sa po dvoch hodinách vrátil.

„Chcem však iba jedno,“ zakončil mudrc a podal mladíkovi lyžičku, do ktorej kvapol dve kvapky oleja. „Choď sa poprechádzať po paláci s touto lyžičkou, ale tak, že olej nevyleješ.“

Po dvoch hodinách sa mladík vrátil a mudrc sa ho pýtal: „Všimol si si gobelíny v mojej jedálni? A videl si tie nádherné záhrady? A čo povieš na tie vzácne pergameny?“

Mladík sa zahanbil a priznal sa, že nevidel nič. Dával pozor iba na to, aby nevylial tie kvapky oleja.

„Pekne sa vráť a venuj pozornosť divom môjho sveta,“ povedal mudrc.

Mladík si vzal lyžičku a vydal sa znova na cestu. Začal obdivovať všetky umelecké diela. Všímal si záhrady, kvety a hory. Vrátil sa k mudrcovi a podrobne mu vyrozprával všetko, čo videl.

Keď sa pozrel do lyžičky, videl, že je prázdna.

„A kdeže máš tie kvapky oleja, ktoré som ti zveril?“ pýtal sa mudrc.

„Dobre, poradím ti len jedno,“ zakončil mudrc. „Tajomstvo šťastia spočíva v tom, že keď obdivuješ divy sveta, nezabudneš na dve kvapky oleja v lyžičke.“