13.kapitola - Vianočný ples

Zobudila som sa veľmi skoro ráno. Na stoličke pri mojej posteli boli prevesené plesové šaty, ktoré mi včera prišli od rodičov. Boli naozaj krásne. Zvrchu slabomodré a dolu postupne prechádzali do jemnej ružovej farby.

Juliet už bola samozrejme preč a Annie ešte sladko spala. Pretrela som si oči a vyliezla z postele. Rýchlo som sa umyla a prezliekla. Ples bol síce až večer, ale mňa ešte čakalo veľa roboty s dokončovaním výzdoby. Navyše som sľúbila, že pomôžem aj škriatkom v kuchyni, lebo to chudáci všetko nestíhali.

Potichu som vyliezla z izby a rezko vykročila po schodoch. V spoločenskej miestnosti nikto nebol, tak som sa rýchlo vydala na raňajky, ktoré sa dnes výnimočne neboli vo Veľkej sieni, ale v privítacej hale, kôli prípravám. Chceli sme, aby to bolo všetko prekvapenie. Rýchlo som sa najedla a utekala do Veľkej siene.

„Dobré ráno láska.“ pozdravil ma Thomas, pobozkal ma na privítanie a venoval sa ďalej pripevňovaniu veľkej girlandy nad profesorský stôl. Bol jeden z dobrovoľníkov, ktorí nám pomáhali s prípravou plesu.

Rýchlo som skontrolovala zoznam vecí, ktoré bolo treba ešte dorobiť. Zostávalo ozdobiť stromček. To by mali zvládnuť bezo mňa.

Vybrala som sa teda do kuchyne pomôcť škriatkom s pečením posledných vianočných koláčov. Tam som strávila zvyšok času až do večera.

Asi hodinu pred začiatkom plesu som sa vrátila na izbu celá od múky. Rýchlo som sa osprchovala a zmyla si vlasy. Keďže som nemala veľa času, musela som na ich úpravu použiť kúzla, ale celkom sa to podarilo. Vlastne som sa dosť čudovala, ako sa mi to podarilo urobiť. Rýchlo som sa obliekla a vybrala sa do spoločenskej miestnosti.

S obavami som zišla po schodoch. Thomas už na mňa čakal. Mal čierny oblek a slabomodrú kravatu. Pekne sme ladili. Oblek mu pristane. Prebleslo mi ešte hlavou.

„Ahoj.“ venoval mi nádherný žiarivý úsmev a ponúkol mi rameno.

„Ahoj.“ pozdravila som ho potichu a zavesila sa naňho.

„Si krásna.“ zašepkal mi do ucha po ceste zo spoločenskej miestnosti. Trošku som sa začervenala. To mi už nikto dávno nepovedal. Dúfam, že to myslí úprimne.

Spoločne sme vošli do Veľkej siene. Postavili sme sa k ostatným párom, ktoré stáli okolo parketu. Profesor Dumbledor predniesol nejaké privítanie, ale nepočúvala som ho, bola som nervózna. Začala hrať hudba. Najskôr tancovali len niektoré „reprezentatívne“ dvojice, ale potom sa postupne pridávali aj ostatní.

„Smiem prosiť.“ usmieval sa na mňa Thom.

-s úsmevom som prikývla. Trošku som sa bála, lebo aj keď som chodila na tanečnú prípravu, nebolo to nič úžasné.

S Thomasom to však bolo niečo úplne iné. Mierne sme sa uklonili a potom som sa už len nechala unášať. Bolo to nádherné. Cítila som sa, akoby som lietala. Všetky problémy boli odrazu preč. Nevnímala som nič viac, len jeho a nádhernú hudbu. Nemusela som dávať pozor, či do niekoho nejdem vraziť ako s partnerom, s ktorým som bola na tanečnej. Thom bol vynikajúci tanečník.

Keď sa pieseň skončila, rozhodla som sa ísť sa niečoho napiť. Pri stole s občerstvením som si zobrala nejaký džús a pár koláčov. Všetko bolo nádherné, myslela som si, že už to nemôže byť lepšie, keď za mnou prišli baby. Prišli SPOLU!

„Nimi, musíme s tebou hovoriť!“ povedala vážne Ann a odtiahli ma z Veľkej siene.

„Vy sa už rozprávate?“ vyhŕkla som šťastne, keď sme už stáli na tichej chodbe.

„Vlastne áno, ale ide o niečo iné...“ začala Juli, ale Annie ju rýchlo prerušila.

„Ty chodíš s Turpinom?“

„Áno!“ usmievala som sa šťastne.

Baby si vymenili desené pohľady. Vedela som, že nebudú nadšené, ale hádam im to nemôže až tak vadiť. Je predsa na mne, s kým chcem chodiť. Navyše, keď Thomasa spoznajú, určite naňho zmenia názor.

„Nimi, on ťa klame!“ vysypala nešetrne Ann.

Prekvapene neveriacky som sa na nich pozrela. Thomas že mi klame? Neverím! Dôverujem mu, nemám dôvod podozrievať ho.

„Vieš, on sa stavil so svojimi kamarátmi.“ začala trochu jemnejšie Juli. To je predsa normálne, aj my často uzatvárame stávky. Pochybovačne som na nepozerala. O čo im vlastne ide?

„Stavil sa, že s tebou bude chodiť!“ doplnila rozrušene Ann.

Prekvapene som zdvihla obočie. Tak to som nečakala! Myslela som si, že niečo také ako závisť v tomto platiť nebude.

„No tak baby, na to vám neskočím!“ zasmiala som sa im do tváre. To by Thom neurobil!

„Bohužiaľ si nerobíme srandu. Máme dôkaz.“ Povedala smutne Juli a podala mi pergamen.

Pochybovačne som si od nej zobrala kus pergamenu. Začali vo mne vzrastať obavy.

Bolo tam Thomasovým písmom načmárané:

My, dolu podpísaní
Thomas Turpin a Bill Stinky

Sľubujeme, že splníme pravidlá tejto stávky:

Ak bude Thomas Turpin chodiť s Nimphadorou Thonksnovou dlhšie ako 1 mesiac, Bill Stinky všetkých pozve na ďatelinové pivo

V opačnom prípade všetkých pozýva Thomas Turpin

Dolu bol dátum 1.septembra a dva podpisy.

Zostala som tam šokovane stáť. Znova a znova som si čítala ten kúsok pergamenu. Nemohla som uveriť, aký hrozný podraz urobil človek, ktorého som naozaj milovala a dôverovala som mu. Ten o ktorom som si myslela, že ma chápe a komu som sa so všetkým zverovala ma jednoducho využil! Bola som dobrou zábavkou pre jeho kamarátov. Cítila som sa strašne. Do očí sa mi tlačili slzy. Zviezla som sa popri stene na zem a rozplakala sa.

Ann však rozprávala ďalej:

„My s Juliet sme o tom od začiatku vedeli...“ Oni o tom vedeli?! A nič mi nepovedali!? Čo chceli dosiahnuť? Chceli sa pomstiť, alebo mi chceli dokázať, že ich potrebujem?

„Chceli sme ti to povedať,“ pokračovala Juliet, „ ale nechceli sme, aby si si myslela, že nám pripadáš nechápavá. Mysleli sme si, že na to prídeš sama.“

„Dohodli sme sa tak.“ povedala ticho Ann a sadla si ku mne na zem.

„Už som ti to aj chcela povedať, ale Turpin sa mi vyhrážal.“ povedala takmer nečujne Juliet. „Vyhodil ma preto z tímu. Nevedel, že o tom vie aj Ann, preto vyhodil len mňa. Bála som sa vám to povedať.“

On sa jej vyhrážal!? Klamal mi a ešte sa aj vyhrážal mojej kamarátke!? Tak to už je priveľa. Zrazu sa žiaľ vytratil. Vystriedal ho hnev.

Postavila som sa, utrela som si oči a ráznym krokom vykročila do veľkej siene. Baby za mnou len nechápavo pozerali.

Chvíľu mi trvalo, kým som Turpina našla v preplnenej sále. Tancoval s nejakým dievčaťom, ale keď ma uvidel, rýchlo sa jej uklonil a prišiel ku mne.

„Ahoj Nimi,“ usmial sa na mňa, potom sa mi uprene zahľadel do očí a prekvapene dodal, „ty si plakala?“

Rýchlo som si utrela oči. Chytil ma za ruku, pritiahol si ma k sebe a chcel ma pobozkať. Tak toto teda nie! Rýchlo som sa mu vytrhla a zúrivo ho prevŕtavala pohľadom.

„Čo sa deje láska?“

„Nedotýkaj sa ma! A už nikdy ma neoslovuj láska.“ zakričala som na neho. Zhlboka som sa nadýchla, vydýchla a z celej sily mu vylepila facku.

V tej chvíli sa na nás pozreli asi všetky páry v miestnosti. Dohrala hudba a nastalo hrobové ticho. Mala som dokonca pocit, že sa smerom k nám pozerajú aj profesori. Turpin tam len nemo stál s červeným odtlačkom mojej ruky na ľavom líci. Nebol schopný slova, ale to ani ja. Páry okolo nás si začali niečo pošuškávať. Zase bol späť ten strašný pocit zrady. Svet okolo mňa sa rozmazal v slzách.

Zbabelo som sa rozbehla preč. Predierala som sa pomedzi ľudí, ktorí na mňa len nechápavo hľadeli. Utekala som cez prázdnu vstupnú halu, v ktorej sa hlasno ozývalo klopkanie mojich podpätkov. Vybehla som von na pozemky Rokfortu. Už bola tma a všetko okolo bolo nedotknuto biele. Podišla som k zasneženej lavičke pri veľkom jazere. Automaticky som z nej oprášila sneh a sadla si na ňu. Pomaly a sťažka som dýchala. Môj dych sa menil na obláčiky bielej pary a postupne mizol. Mala som len šaty na ramienka a sandále, ale to mi v tejto chvíli bolo jedno. Jednoducho som tam sedela a plakala ako malé dieťa.

Ako mi to mohol urobiť?

Bola si taká hlúpa. Príliš rýchlo si mu naletela. Príliš jednoducho si mu skočila na sladké reči, na romantické chvíle.

Ale bolo to také krásne! Také dokonalé!

Nič nie je také dokonalé, ako sa zdá.

Prečo práve ja?

To vždy hovorí každý!

Veď som mu nič neurobila!

Ani iné mu nič nespravili a skončili podobne.

Chalani sú svine.

Všetci?

Turpin určite!

Môžeš si za to sama.

Ako som to mala vedieť? Bola som zaľúbená.

Kam sa teraz podeli ružové okuliare?

Rozbili sa! Na milióny malých čriepkov.

Skúšala si tomu zabrániť?

Mala som možnosť? Postavili ma pred hotovú vec. Nemohla som mu dať ďalšiu šancu. Zradil ma, klamal mi a ja som mu dôverovala. Milovala som ho!

Bola to láska?